Sú tri hodiny ráno a ja čumím do stropu. Môj reálny príbeh o tom, ako som sa po mesiacoch konečne vyspala

Manžel vedľa mňa potichu odfukuje, deti pokojne spia a ja pozerám do stropu. Radšej tam ako na hodinky pri mojej posteli. Snažím sa robiť všetko preto, aby som sa na ne nepozrela. Viem, že ma to len ešte viac vystresuje. 

03:14.

Musela som sa pozrieť. 

V hlave sa mi už prehráva celý zajtrajšok. Máme doma rožky? Podpísala som malej ten papier do škôlky, ktorý mi podala jej učiteľka? Ráno to musím skontrolovať. Odpísala som včera nakoniec na ten mail, ktorý som celý deň odkladala? Musím si to hneď ráno overiť. Ach, hlavne nech nezabudnem zaplatiť ten krúžok angličtiny pre syna. Stihne sa môj muž vrátiť zajtra včas, aby vyzdvihol malú? Ako vždy to však ukončím tou úplne najhoršou myšlienkou zo všetkých: o tri hodiny mi zvoní budík.

Takto sa predsa nedá fungovať, hovorím si, pričom dobre viem, že tak fungujem už celé mesiace.

Najprv som si myslela, že je to len obdobie. Deti boli choré, v práci toho bolo viac, doma sme riešili milión drobností. Klasika. Povedala som si, že keď sa to upokojí, začnem spať normálne.

Lenže ono sa to neupokojilo. Alebo možno aj áno, len moja hlava si to akosi nevšimla.

Večer som bola vždy fyzicky unavená, niekedy som sa cítila požutá ako silónková ponožka, ktorú vytiahnete z práčky. A napriek tomu, keď som si večer ľahla, v mojej hlave akoby zrazu začala porada. Všetky veci, ktoré sa mi cez deň stali, prišli naraz. Aj také úplné hlúposti. Či som nemala šéfovi odpísať iným tónom. Či má syn na zajtra čisté tepláky…

Skúsila som asi všetko, čo mi kto poradil. Na internete aj od kamošiek. Najprv čaje. Medovka, harmanček, valeriána. Áno, chvíľu to bol pekný rituál. Nový hrnček, ticho a pocit, že robím niečo pre seba. Čaj som vypila, no potom som aj tak o pol jednej ležala v posteli a premýšľala, či som dcére do škôlky zabalila náhradné ponožky. 

Potom prišlo na rad magnézium. Telo sa možno upokojilo, ramená som nemala také stuhnuté, ale hlava bežala ďalej. Skúsila som aj meditačnú aplikáciu. To mi poradila kolegyňa. Prvý týždeň som mala pocit, že som konečne dospelý človek, ktorý má peknú večernú rutinu. Lenže potom sa stalo to, čo vždy. Buď som pri tom zaspala a o hodinu sa zobudila, alebo som namiesto dýchania premýšľala, či som na ráno nastavila práčku.

Ráno o 6:00 som vstávala s pocitom, že som celú noc pretancovala v klube poháňaná bezodným gin tonicom. Deti chceli raňajky, niekto nevedel nájsť mikinu, niekto plakal, že nechce ísť do škôlky, a ja som už pri varení rannej kávy vedela, že dnešok bude stáť za…

Navonok som dokázala fungovať, no vo vnútri som bola podráždená, precitlivená a mala som výčitky, že na deti reagujem prudšie, než by som chcela. Potom som prišla do práce, dala si druhú kávu a na porade sa tvárila sústredene, zatiaľ čo v hlave som počítala, koľko hodín ostáva do štvrtej.

Najhoršie na tom celom ale bolo, že večer som sa už začala báť vlastnej postele. Už okolo ôsmej som si hovorila: Čo ak zase nezaspím?

Zlom prišiel úplne obyčajne.

S kamoškou Jankou sme po rodičovskom združení stáli v chodbe pri skrinkách. Čakali sme, kým sa deti pobalia a ona sa ma spýtala, či som v pohode. Vraj vyzerám tak nejako… vypnuto.

Začala som sa smiať, ale skoro sa mi chcelo plakať. Povedala som jej, že už fakt neviem spať. Že som unavená, ale večer nevypnem. Budím sa uprostred noci. Že som už skúsila všetko.

A ona na to: „Skúsila si tie gumíky od Bloom Robbins? Best Sleep Ever? Tuším tak sa volajú. Sú aj s melatonínom.“

Priznám sa, prvá reakcia bola úsmev. Gumíky.

Akože, mám 36 rokov, dve deti, hypotéku a problém vypnúť hlavu a riešením majú byť nejaké „gumíky“?

Janka však nie je typ človeka, ktorý by mi odporúčal hlúposti. Povedala mi len, že jej pomohli vytvoriť si večerný rituál, a že po nich zaspáva pokojnejšie. Vraj sa už nebudí uprostred noci s panikou zo špinavých ponožiek.

Ešte v ten večer som si ich objednala.

Nie preto, že by som bola presvedčená o tom, že zaberú. Ale skôr preto, že som bola už extrémne unavená z toho, že som nonstop unavená.

Prvý týždeň som bola skeptická. Večer som si dala gumík, potom som ešte naložila umývačku, nachystala deťom veci a išla spať. Nebolo to také, že by som si ľahla a zrazu sa celý svet vypol.

Skôr som si po pár dňoch všimla, že keď už večer ležím v posteli, všetky tie myšlienky zrazu nemajú takú silu. Stále tam boli. Raňajky, maily, škôlka, práca. Ale akoby som ich už nemusela riešiť hneď teraz. A to bolo pre mňa nové.

Druhý týždeň som si uvedomila ďalšiu zvláštnu vec. V noci som sa ani raz nepozrela na hodinky. Aspoň si to nepamätám. Pamätám si len, že som si večer ľahla, chvíľu nad niečím premýšľala, a potom som si ešte povedala, že zajtra musím kúpiť banány. Ďalší moment, ktorý si pamätám, bol až budík.

Ráno som síce stále vstávala do chaosu s dvoma deťmi, ale necítila som sa doráňaná ako po párty na rozlúčke so slobodou.

Tretí týždeň som si začala gumík dávať automaticky. Nie ako liek. Skôr ako normálnu súčasť večera. Deti uložiť do postele, kuchyňa ako-tak uprataná, sprcha, gumík, chvíľu ticho a spánok.

A zrazu som sa na ten moment pred spaním znova začala tešiť. Nie preto, že by nejaký gumík vyriešil môj život. Nevyriešil. Deti sú stále hlučné, práca je stále práca a práčka sa stále nenaučila sama vyložiť oblečenie.

Ale večer ma už nedesil.

Najviac som si to uvedomila asi po mesiaci. Manžel sa ma ráno opýtal, či som sa dobre vyspala, lebo som vraj večer zaspala skôr ako on. To sa u nás nestávalo. Väčšinou bol on ten, kto zaspal do troch minút a ja som naňho potom len potichu žiarlila.

Vtedy som si povedala, že možno som nepotrebovala veľké riešenie. Len niečo drobné, čo pomôže môjmu telu pochopiť, že deň sa skončil.

Aby ste vedeli, o čom hovorím, ide o gumíky s melatonínom (to je ten hormón, ktorý si telo prirodzene samo vytvára pri zaspávaní). Okrem melatonínu je v jednom gumíku aj medovka, mučenka, L-theanín a vitamíny B. Hneď sa mi páčilo, že Bloom Robbins tento produkt nepostavil na jednej „zázračnej“ superingrediencii, ale že ide o kombináciu viacerých látok, ktoré mi už boli povedomé. A čo je hlavné, pomohli mi večer vypnúť a zaspať.

Ako som už ale písala, na začiatku som bola skeptická. Vyskúšala som už predsa „všetko“. Potešila som sa však, keď som si prečítala, že majú až 45-dňovú garanciu vrátenia peňazí. Objednala som si preto mesačné balenie za 19,95 € a vedela som, že nemám čo stratiť. Ak to nezafunguje, jednoducho mi vrátia peniaze.

Ak ste sa ale dočítali až sem, tak viete, že efekt bol úplne opačný a dnes sú pre mňa moje gumíky prirodzenou súčasťou večera.

— Katka

Výživový doplnok. Nenahrádza pestrú a vyváženú stravu. Pri tehotenstve a dojčení konzultujte užívanie s lekárom. Príbeh je inšpirovaný reálnymi skúsenosťami zákazníčok, mená a niektoré detaily boli zmenené.